Ako využívame nudu v našej materskej škole.
Pred nedávnom som čítala štúdiu, že deti z materských škôl, ktoré mali krásne štrukturované dvory s hracími prvkami, majú horšie vzdelávacie výsledky ako deti zo škôlok z prírodných dvorov.
Hneď som pochopila, prečo naši škôlkari milujú prechádzku do Medickej záhrady, ktorú máme neďaleko. Jeden obrovský fľak trávy, pár stromov a „nič“. Však tam nič nemajú – počula som od niekoho.
No áno, nemajú „nič“ z nášho dospelého pohľadu. Čo majú ale oni? Tu mravčeka, ktorého inokedy nemajú čas sledovať, tam kvietok, ktorý tu naposledy nebol, tu víla, ktorá sa schovala za strom, hore oblaky.
Z neurovedy vieme, že detský mozog potrebuje nudu, aby zapol kreatívne myslenie. To čo bolo vždy v dejinách ľudstva štandardom, že deti sa hrali v prírode a s tým čo mali k dispozícii, niekedy považujeme za „slabé, zastaralé, nemoderné“. Ale skutočne? Čo ak to je to kľúčové, ktoré našim deťom dnešnej doby tak bytostne chýba, že žiadna technológia nedokáže nasýtiť ich túžbu po prirodzenom, prírodnom?
Tak, kam vezmeme naše deti nabudúce?
