Moja mama, ako pedagogička srdcom i dušou, mala pre nás ako deti jedno základné pravidlo: nemusíš všetko robiť dokonale. Dôležitejšie je, aby si si našiel oblasti, v ktorých máš skutočný talent, a tie rozvíjal.
Ako deti nás vždy povzbudzovala, aby sme si vybrali niekoľko predmetov, v ktorých chceme excelovať a v ostatných stačilo podať priemerný výkon. Tento prístup mal za následok, že sme sa naučili rozvíjať vlastnú iniciatívu a venovať energiu tomu, čo nás skutočne baví.
Pamätám si, ako nám dovolila mať trojky z predmetov, ktoré nás nezaujímali. Dôležitejšie pre ňu bolo, aby sme sa s nadšením venovali predmetom, ktoré nám šli. Tento prístup sa osvedčil, pretože výsledkom boli a stále sú špičkové výsledky v oblastiach, ktoré sme si sami vybrali.
Mama nám často hovorila: „Nie je potrebné byť vo všetkom najlepší, ale je dôležité objaviť to, v čom si naozaj dobrý.“ Tento prístup bol v našej rodine hlboko zakorenený. Učila nás rozoznávať svoje silné stránky a nebáť sa priznať si, že v niektorých oblastiach nie sme dokonalí.
Dnes vidím, ako tento prístup ovplyvnil môj život a prácu so študentmi. Vždy sa snažím vytvárať podmienky, kde deti môžu objavovať svoje talenty bez tlaku na dokonalosť vo všetkých oblastiach. Keď dieťa cíti podporu, dokáže rásť a prekvapiť nielen svojich učiteľov, ale aj samé seba. V tomto duchu fungujú všetky naše školy.